Najkrajšie sviatky roka, aj pod týmto pomenovaním sa skrývajú Vianoce. Nielen preto, že pre celý kresťanský svet majú osobitý význam, ale hlavne preto, že celá rodina sa stretáva pri spoločnom stole. Pripomína si tradície, zdedené po predkoch a príjemne skombinované naprieč rodinami i jednotlivými regiómni Slovenska. 

Tradičný pôst

Dnes už klasická reklama s dievčatkom, ktoré ak vydrží nepapať, uvidí zlaté prasiatko, pripomína, že počas dňa pred štedrou večerou sa tradične dodržiava pôst. Výnimku majú len starí ľudia a malé deti, no napríklad v bratislavskom regióne sa na obed jedla sladká pôstna polievka zo sušených sliviek, hrozienok, fíg a ako druhé jedlo sladké záviny – orechovník alebo makovník. Nesmie sa jesť nič mäsité a najmä nič, čo je určené na štedrú večeru.

Štedrá večera

Po celodennom pôste sa rodina stretáva pri bohatej štedrovečernej tabuli. Aby sa všetci stretli pri spoločnom stole i o rok, na stole sú prichystané všetky chody, aby nik od stola nevstával. Večera začína s prvou hviezdou na nočnej oblohe oplátkami s medom a cesnakom, tento chod je veľmi symbolický. Oplátky symbolizujú nekvasený chlieb, skromné jedlo našich dávnych predkov, med pre zdravie a cesnak na odplašenie zlých duchov.

Polievka je chod štedrej večere, ktorý sa v jednotlivých krajoch i rodinách odlišuje najviac. Vianočná kapustnica sa pripravuje na rôzne spôsoby, s mäsom i bez, pridávajú sa do nej špeciálne ingrediencie – slivky či na Gemeri mäseník, na Liptove zas uvarený žltý hrach. No vianočnou polievkou nie je len kapustnica, v mnohých rodinách sa podáva polievka rybacia, šošovicová alebo hríbová. Najmä šošovicová je symbolická – aby v rodine bolo dostatok peňazí. Aspoň toľko, aby naplnili hrniec, v ktorom sa polievka varila.

Ako ďalší chod sa podávajú opekance, pupáky či bobaľky. Jednoduchšia verzia sa pripravuje z rožkov, ale tá sa pravým opekancom z kysnutého cesta ani zďaleka nevyrovná. A popri pečení domácej vianočky sa opekance “zvezú” ;) Najčastejšie sa pripravujú s makom alebo tvarohom, na Liptove i bryndzové.

Z kapra šupina

Zvykom na celkom Slovensku je počas štedrej večere jesť mäso “beznohé”, čiže rybu. Tradične kapra, naporciovaného na podkovičky rpe šťastie. Vianočný kapor vo vani je doposiaľ súčasťou mnohých domácností, čo zaujalo i v Amerike. I keď vyprážaný kapor či filé sú na ústupe, jedáva sa losos, pstruh či sumček africký. Aj príprava je modernejšia, rybie mäso sa môže piecť alebo pošírovať. K rybe sa podáva majonézový šalát (ktovie, prečo práve tento je taký rozšírený po celom Slovensku…). Na západe a v okolí Bratislavy sa pod taniere pre bohatstvo v ďalšom roku dávali šupiny z kapra, z toho istého dôvodu sa pod obrus dávali peniaze. V mnohých domácnostiach je súčasťou štedrovečerného stola i peceň chleba – tiež má symbolizovať hojnosť v celom ďalšom roku.

So slávnostným stolovaním súvisí i ďalší zvyk, v mnohých rodinách sa prestieralo pre prípadného pocestného – jeden tanier navyše. Hoci zrejme táto obyčaj je jednou z tých, ktorá sa už nedodržiava.

Po spoločnej večeri prichádza na rad pre deti tá najpríjemnejšia časť večera – rozbaľovanie darčekov. No napokon, keď vyrastú, tak Vianoce budú skôr o pripomínaní tradícií, ktoré sú milou pripomienkou života našich predkov. V mnohých rodinách sú obyčaje poprepletané, takže napríklad naša vianočná kapustnica obsahuje gemerský mäseník i liptovský sušený hrach.

Milí naši čitatelia, verím, že zajtra si i vy pripomeniete niektorú z vašich rodinných tradícií. Budeme radi, keď sa s ňou pochválite na našom facebooku :) Za celý kolektív portálu menucka.sk vám želám pokojné prežitie vianočných sviatkov. 

Zdroj hlavného obrázku: 
www.pixabay.com

ZDIEĽAŤ
Andy Sekanová
Som gurmánka, dlhoročná blogerka a tiež, zrejme ako väčšina mám, aj kuchárka. Tieto moje hobby som pretavila do ďalšej príjemnej aktivity - pre Magazín portálu menucka.sk píšem o dobrom jedle, zaujímavých reštauráciách a gurmánskych novinkách.

Vložiť komentár