Eva Polomská je šéfkuchárkou talianskej reštaurácie Sotto Ristorante v Spišskej Novej Vsi. Miluje dobré jedlo, spokojných zákazníkov, šport, dobrú náladu a v neposlednom rade pocit, že sa ako jediná žena dostala medzi TOP 20 slovenských šéfkuchárov roku 2017.

Začnime tým, že ste sa dostali ako jediná žena na listinu najlepších šéfkuchárov Slovenska za rok 2017. Aký je to pocit?

Môj prvotný pocit po prečítaní zoznamu najlepších bol: “Konečne si ma medzi seba kolegovia šéfkuchári pustili!” (úsmev) Takže určite radosť a morálna podpora, keďže je práca kuchára časovo, psychicky a fyzicky náročná. Ale ego ide bokom a pokora stále zostáva.

Za umiestnením v rebríčku top šéfkuchárov ale určite treba hľadať poctivú a dlhodobú prácu. Napĺňa vás vaše povolanie?

V tejto otázke je veľa pravdy, nejde totiž o prácu, ale o povolanie a pre mňa aj o životný štýl. Milujem gastronómiu a svoju prácu, mám rada svojich hostí, každý deň sa teším na svoj kolektív dievčat. Áno, dobre ste počuli sme čisto žensky kolektív. (úsmev)

Eva Polomská

Ako ste sa dostali k vedeniu reštaurácie Sotto Ristorante v Spišskej Novej Vsi? A čo vás priviedlo ku kuchárskemu remeslu ako takému?

Tri roky som pracovala pod vedením talianskeho šéfkuchára Pietra Pagana z Neapola a po tom, keď sa na Slovensku nemal kam ďalej profesionálne posunúť, som prevzala jeho miesto. Nebolo to jednoduché, ale zvládla som to. Ku gastronómii ma to ťahalo už od dievčaťa. Variť som sa naučila od svojej mamky a babičky. Vždy, keď sme k sme k nej prišli na návštevu, mala všetko pripravené, navarené, napečené a ako všetkých hostila, vedela vytvoriť neuveriteľnú rodinnú pohodu. Všetci odchádzali spokojní a plní dojmov, čo som obdivovala a túžila dosiahnuť v mojom živote. To isté sme zažívali aj my u nás v rodine pri nedeľných obedoch, keďže pochádzam zo šiestich súrodencov. Tam sú tie začiatky varenia a lásky ku gastronómii.

Sotto Ristorante je talianska reštaurácia. Našla si táto kuchyňa svojich stálych priaznivcov na východe Slovenska?

Talianska v kuchyňa je rozdelená na regióny, napríklad juh či sever alebo Toskánsko, Benátky a Neapol. U nás sa koncentrujeme prevažne na juh talianskej kuchyne, Neapol. To znamená veľa rýb, plodov mora a zeleniny. A ak navštívim iný región Talianska, tak si z neho zoberiem nejaké jedlo a zaradím ho do svojho menu. Naša reštaurácia je vyhľadávaná najmä kvôli rybám a plodom mora. Veľakrát sa stane, že jedlo chutilo hosťom viac ako vtedy, keď ho konzumovali v Taliansku. Som šťastná, že slovenským aj priamo talianskym hosťom u nás veľmi chutí.

Eva Polomská

Keby ste mali svojim zákazníkom odporučiť jedno jedlo z vášho jedálneho lístka, čo by to bolo?

Je veľmi ťažké vybrať jedno konkrétne jedlo, a preto sa snažím dennodenne individuálne pristupovať k chutiam každého hosťa. Niekto má chuť na mäso, iný na ryby či cestoviny… U mňa sa rovnako menia chute, no zatiaľ sa mi nestalo, aby som sa netrafila do chutí našich hostí.

Apropo, jedálny lístok. Kto všetko sa podieľa na jeho tvorení? Musí všetko prejsť najprv cez vaše ruky?

Menu v našej reštaurácii je len výlučne moja parketa. A prispôsobujem ho tomu, čo sa nám práve urodí v našej záhrade alebo aká sladkovodná a morská ryba má “svoju” sezónu. To isté platí aj u mäsa, či už je to jahňacina, kačacina, husacina alebo v zime divina.

Skúste vymenovať 5 obľúbených ingrediencií, ktoré pridávate do jedla.

Víno, maslo, cesnak, tymián dúška, kurkuma.

Eva Polomská

Máte rada cestovanie? Je talianska kuchyňa vašou srdcovkou alebo obľubujete aj iné, povedzme ázijskú či orientálnu kuchyňu?

Kým som sa nestala mamou, tak som veľa cestovala. Napríklad v Izraeli mi najviac chutilo pouličné jedlo – plnená pita. V arabských častiach Izraela som zas ochutnala ich kuchyňu, ktorá je podobná tej židovskej a zahŕňa mäsá ako jahňacinu či baraninu. Dodnes mám tu skvelú chuť na jazyku. (úsmev) V Egypte to boli jednoznačne dezerty z ďatlí, orechov a medu, niečo podobné ako v arabských častiach Izraela. Navštívila som aj Áziu, konkrétne Thajsko. Tam sa dá zjesť skvelé pouličné jedlo, ktoré je ale napríklad v Bangkoku oveľa pikantnejšie ako na Phatthaji. Tam si nadránom pri vychádzaní z gogo baru môžete s jeho tanečnicami kúpiť na ulici vyprážané chrobáky, kobylky či svrčky. K tomu si kúpite pivo, sadnete si na pláži a vychutnávate si… Aby bolo jasné, ja som vypila len to pivo. (smiech)

Ste krásna, talentovaná a zapálená mladá kuchárka, ktorá si plní svoje profesionálne sny. Aký je pre vás ďalší krok, čo chcete zlepšiť?

Zlepšiť, zaujímavá otázka na zamyslenie. Snažím sa dosiahnuť najmä to, aby sme boli sebestačnejší v pestovaní vlastnej zeleniny, ovocia a byliniek v našej záhrade, ktorá je hneď vedľa reštaurácie, čo sa nám z roka na rok viac darí a z čoho som nesmierne šťastná.

Ktorý z vašich úspechov pre vás doteraz znamenal najviac?

Zo všetkých ocenení, ktoré som získala, si najviac cením práve tohtoročné ocenenie Gurmán Awards, Gurman 20 Best Chefs.

Má žena – šéfkuchárka čas aj na vlastné záujmy, rodinu, priateľov, oddych? 

Reštauráciu mám otvorenú 4 a pol dňa v týždni, takže voľný čas mám, aj keď ho niekedy nebýva toľko, koľko by som chcela. Na prvom mieste je môj syn a rodina, ale snažím sa nájsť si čas aj pre moje športové aktivity, beh a plávanie. Moji priatelia za mnou zase často chodia do mojej reštaurácie. Dni voľna sa snažím využiť čo najefektívnejšie, lebo sú pre mňa vzácne. Niekedy je naozaj ťažké prispôsobiť sa môjmu časovému harmonogramu, ktorý zahŕňa prácu do neskorých večerných hodín, a keď mám dni voľna, tak sú nemenné, ale určené. To znamená, že si nemôžem vziať  voľno vtedy, kedy ja chcem. O syna sa starám v podstate sama, pretože jeho otec pred štyrmi rokmi zomrel, takže o to všetko to mám náročnejšie.

Eva Polomská

Ako najradšej relaxujete so svojimi najbližšími?

Okrem každoročných dovoleniek pri mori, rada relaxujem so svojimi najbližšími v prírode a na športových zápasoch môjho syna.

Varíte aj doma alebo považujete varenie skôr za čisto pracovnú záležitosť?

Varím, pretože mám doma najväčšieho hladoša na svete a na svojich priateľoch a rodine skúšam nové recepty, ale najradšej majú pocit, ak oni niečo uvaria a ja to pochválim. Urobím im tým veľkú radosť. (úsmev)

Chodíte sa aj vy sama najesť do iných reštaurácií či podnikov, aby ste okúsili gurmánske umenie kolegov? 

Áno, samozrejme. Najviac mi chutí od Michala Škorca v  Divarestaurant pri Synagóge v Trenčíne či u Petra Bracha v Liptovskom Dvore. Z blízkeho okolia je to Hotel Lomnica a v Košiciach mi chutili líčka v reštaurácii Primi.

 Zdroj foto: archív Evy Polomskej

Pozrite si video predstavenie našej novej mobilnej aplikácie :)

Vložiť komentár