Bohumila Ďurišová je veľmi sympatická a usmievavá žena, z ktorej prúdi pozitívna energia. Svoj dar pretavuje aj do svojej práce. Táto tridsaťpäťročná žena pôvodom z Moravy stíha byť matkou, virtuálnou asistentkou, vizážistkou, školiteľkou automatickej kresby, koordinátorkou združenia OZ ženy a k tomu všetkému aj výbornou kuchárkou. 

Bohumila, začneme tradične. Aký je tvoj vzťah k jedlu? 

Môj vzťah k jedlu bol vždy veľmi pozitívny, dalo by sa povedať, že ma veľmi ovplyvnili dve Marie – moja prababička Mařenka z maminej strany ako pätnásťročná slúžila v Prahe v zámožnej židovskej rodine, kde sa naučila veľmi dobre variť, po vojne pracovala istý čas ako hlavná kuchárka v hoteli a neskôr viedla závodnú jedáleň. Jej sviečková omáčka bola vychýrená. Moja babka Maňa z otcovej strany bola zase skvelá cukrárka a pekárka, tiež pomáhala variť na svadbách a rôznych udalostiach. Piekla nádherné a chutné torty, rezy, rolády, koláče, a fantastické moravské koláčiky. Ako jediná vnučka som jej od detstva pri pečení pomáhala a veľa som sa od nej naučila.

Možno teda povedať, že inklinuješ k typickej českej kuchyni? 

Áno, z predošlej odpovede plynie, že i keď rada experimentujem, najradšej mám klasickú tradičnú českú kuchyňu, rada varím klasické jedlá našich starých mám, nebojím sa však vnášať do varenia niečo nové. Snažím sa variť z kvalitných surovín a čo najzdravšie. K mojim najobľúbenejším jedlám patria vynikajúce a nadýchané „borůvkové knedlíky“ mojej babičky z Lanškrouna, ďalej sviečková omáčka, mamina skvelá rajská omáčka,  fašírky, zemiakový šalát… Je toho veľa, čo by som mohla menovať. (úsmev)

Takže si kuchárka v pravom zmysle slova. Experimentuješ v kuchyni? 

Milujem varenie! Príprava jedla je pre mňa odmalička relaxom a kreatívnym procesom. Pre celú rodinu som začala variť ako dvanásťročná, lebo som veľmi nerada chodievala pomáhať na pole a uprosila som mamu, nech ma radšej nechá doma variť obed, len nech nemusím ísť okopávať. (úsmev) Moje prvé jedlá boli vyprážaný karfiol so zemiakmi, dusená pečienka s ryžou, zeleninová polievka.  Veľmi rada varím všetko, čo mojim stravníkom chutí. Milujem, keď po jedle ostanú prázdne hrnce i prázdne taniere.  V osemnástich som odišla na rok do Anglicka, kde som pracovala ako au-pair a privyrábala som si v miestnej pekárni. Táto skúsenosť ma veľmi ovplyvnila i v príprave jedál.

U nás doma okrem klasiky – rezňov a zemiakového šalátu, čo môžu moji chlapi jesť na kilá – práve vždy ohúrim niektorým z anglických receptov, najmä dezerty sú v kurze. Ja najviac obľubujem ovocný crumble poliaty pudingom alebo smotanou. Tiež vraj robím skvelé lasagne a vychýrené sú moje muffiny. Musím priznať, že moje experimenty s rôznymi zaujímavými surovinami a skúšanie nových receptov nie je mojimi domácimi stravníkmi veľmi oceňované, potrpia si skôr na klasiku. (úsmev)

Bohunkine muffiny, foto: Bohumila Ďurišová
Bohunkine muffiny, foto: Bohumila Ďurišová

Ako je to u teba s podnikmi? Obľubuješ nejaké konkrétne podniky? 

Reštaurácie navštevujem rada a rada ochutnávam nové jedlá – najmä si chodím do podnikov po zážitok. U mňa je to rôzne. Obľubujem malé lokálne „hospůdky“, kde cítite dušu majiteľa, ale mám rada i elegantné reštaurácie. Rada skúšam rôzne exotické kuchyne a chute. V Bratislave je niekoľko podnikov, do ktorých sa rada vraciam, v poslednom čase obľubujem Primi, Kolkovňu, Fabriku,  najnovšie Karloveskú klubovňu, kde chodím rada najmä pre to, že to máme blízko, je tu priateľská obsluha, tvorí sa tu príjemná miestna komunita, ľudia z okolia sa spoznávajú a zabávajú. A to je fajn. Tiež som rada navštevovala Belavijo na Dlhých Dieloch, je to pre mňa overená klasika, ale rada skúšam i niečo nové. Čiže okrem tradičných krčmičiek, kde dostanete gulášek, pečené kolienko alebo vyprážaný syr s tatarkou, mám rada fresh a moderné podniky so zaujímavým konceptom, výbornou kuchyňou a skvelou obsluhou.

Bohumilin syn Danko v Karloveskej klubovni, foto: Bohumila Ďurišová
Bohumilin syn Danko v Karloveskej klubovni, foto: Bohumila Ďurišová

S varením a gastronómiou sa často spájajú aj úsmevné zážitky. Máš aj ty nejaké? 

Veruže mám, a bolo by to nadlho spomenúť všetky… Keď nad tým rozmýšľam, mnohé vtipné situácie sa mi spájajú s mäsom, divinou a zakáľačkami. Do mojich piatich rokov sme doma mali malé hospodárstvo –  sliepky, zajace, prasiatka. Raz, keď sme už doma nič nedržali, sme dostali od susedy živého čierneho káčera – vraj nech ho otec doma zabije a nech máme na víkend dobré mäsko. To rodeo, keď ho otec naháňal po záhrade, sa spomína pri rodinných stretnutiach dodnes. Keď sa káčer konečne dostal do kuchyne, mohla sa mama zblázniť pri čistení toľkého čierneho peria – a keď ho nakoniec upiekla, aj tak z kože trčali ďalšie čierne kúsky a nik to nechcel jesť. Ale keďže sa s ním všetci toľko natrápili, mäso sa zjedlo.

Tiež si spomínam na jednu reštauráciu tu v Bratislave, v ktorej varili tak veľmi zle, že sme tam chodili s mužom len pre zábavu, čo nám zasa pristane na tanieri. Raz som sa chcela normálne najesť a hovorím manželovi, že si objednám vyprážaný syr a hranolky, veď čo už sa na tom dá pokaziť? Zhorené čudo a spálené mastné hranolky hovorili za všetko.

Zo zahraničnej kuchyne je ktorá tvoja najobľúbenejšia? Keď cestuješ na dovolenku ochutnávaš lokálne kuchyne? Ktorá najviac zaujala?

Zo zahraničnej kuchyne, myslím, najviac obľubujem japonské sushi, a za fantastické považujem indické špeciality. V Anglicku sme mali super indickú reštauráciu akurát cez ulicu a tam som chodievala na všeličo. Tiež som sa v Anglicku naučila chodiť na skvelý kebab. Najlepší bol pre to, že gréckemu majiteľovi som sa vtedy páčila, a dával mi menu zadarmo. (úsmev) Nebolo mu to nič platné, ale musím priznať, že chutnejší kebab a gyros som doteraz nejedla. Tiež inklinujem k stredomorskej strave. Keď cestujem, rada ochutnávam miestne špeciality, i keď zatiaľ som nenavštívila žiadne exotické krajiny, kde by som mohla vyskúšať niečo naozaj netypické.

Dobré jedlo jej najviac chutí v spoločnosti blízkych ľudí, foto: Bohumila Ďurišová
Dobré jedlo jej najviac chutí v spoločnosti blízkych ľudí – počas roka v Anglicku sa takto stretávali s priateľmi a spoločne jedli,  foto: Bohumila Ďurišová

Čo iné v súvislosti s gastronómiou by si naším čitateľom o sebe rada prezradila? 

Tu na Slovensku o mne málokto vie, že som v Anglicku tiež pracovala v miestnej pekárni a bola to najlepšia škola môjho života. Prirodzene som sa tu naučila zákaznicky servis a predaj, zo skúseností z obyčajnej prevádzky čerpám doteraz a dosť mi to pomohlo i vo svete veľkého biznisu. Naučila som sa, že nemusíte vedieť nič, ale prirodzenou empatiou, ochotou počúvať a vyhovieť klientovi si získate jeho náklonnosť, srdce a lojalitu. Keby som sa vtedy rozhodla ostať v Anglicku, mohla som dnes pracovať ako manažérka pekárne. Alebo by som si tam otvorila vlastnú. S mojou manažérkou Janet, ktorá čoskoro oslávi 80 rokov, som v kontakte dodnes.

Za tým, čo dnes robíš, si prešla kus cesty. Všetky odvetvia tvojej práce sú nejako prepojené. Dalo by sa povedať, že súvisia nejako aj so stravovacími návykmi? 

Dnes pracujem ako virtuálna asistentka, zaoberám sa starostlivosťou o pleť a vizážou,  a tiež sa venujem individuálnym konzultáciám pomocou channelingu a automatickej kresbe. Sú to spirituálne techniky, pomocou ktorých pomáham mojim klientom zorientovať sa na ich životnej ceste. Ako sa vraví, keď môžem, pomôžem. Aj tento dar som zdedila po svojich predkoch a s pokorou ho rozvíjam.

Klientky sa ma často pýtajú, keďže pracujem s anjelmi, či jem mäso? Mnoho duchovne naladených ľudí je vegetariánmi, vegánmi či inklinuje k alternatívnej strave. Niektorí veria, že pri duchovnej práci treba striktne mäso vylúčiť. Ja sa priznám, že sa stravujem prirodzene a intuitívne a jem všetko, čo si telo žiada. Nemám s tým problém a netriedim ľudí podľa toho, čo a ako jedia. Cítim to tak, že každý si volí podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia, a tak je to v poriadku. Človeka si ctím ako celistvú bytosť a rešpektujem jeho voľbu.

Viac o Bohumile a jej pracovnej činnosti sa dozviete na nasledujúcich webstránkach:

www.nadherna.sk
www.bohumila.eu
www.nadhernaduse.cz
www.andelskaposta.com

Zdroj titulná fotografia: na fotografii Bohumila so svojím obľúbeným kvetom Bougenvilea, ktorý v Chorvátsku nazývajú Bogumila (Bohumila Ďurišová, shutterstock.com)

Pozrite si video predstavenie našej novej mobilnej aplikácie :)

Vložiť komentár