Chlebom a soľou. Nielen o zvyku, ktorý pretrval dodnes

10749

Ponúknuť vzácnu návštevu chlebom a soľou je pradávny slovanský zvyk z obdobia Veľkomoravskej ríše, ktorým si uctievame vzácnu návštevu. Čerstvý peceň voňavého chleba a plná soľnička, to sú veci, ktoré nechýbajú pri uvítacom ceremoniáli ani dnes. Týmito dvoma, na pohľad jednoduchými, ale kedysi vzácnymi potravinami, ponúkame prezidentov, premiérov i kráľovné, ale i množstvo ďalších významných hostí pri návšteve našej krajiny. Symbolicky, ako prejav pohostinnosti, priateľstva, úcty a ochoty. 

Zjesť či nezjesť?

O tomto zvyku sú spravidla informovaní členovia sprievodu zahraničného hosťa. Hosť si z ponúkaného chleba iba symbolicky odštipne a namočí ho do soli. Nie každý tento jednoduchý pokrm aj ochutná, zrejme z bezpečnostných dôvodov. Ako kedysi 43. americký prezident George W. Bush, ktorý pri príchode na Slovensko na summit Bush – Putin v roku 2005. Ten si z chleba ani symbolicky neodlomil, zrejme o tomto zvyku počas uvítacieho ceremoniálu nebol informovaný. Podobne v roku 2008 anglická kráľovná Alžbeta II., ktorá sa riadila anglickým kráľovským protokolom, kde tento zvyk, pochopiteľne, absentuje.

Jedlo jedál

A prečo práve chlieb a soľ? Bochník chleba je symbolom života, soľ zasa zdravia. V Rusku takto v minulosti chlebom a soľou vítali predstavitelia mesta cára či cárovnú, ak sa rozhodli navštíviť svojich poddaných. Chlieb, ktorý po tisícročia slúžil ako základná potrava, je jedným z najstarších jedál, pripravovaných človekom. Napriek tomu bol skôr lahôdkou ako každodennou potravou. Do bežného jedálnička sa dostal až v 18. storočí. A že soľ je nad zlato, vec, ktorú kráľ z rozpávky Soľ nad zlato nevedel, u nás vedia i malé deti ;)

Chlebík s maslom je obľúbenou desiatou našich drobcov, na chlebe si pochutnávame nielen ako na hlavnom raňajkovom jedle, ale často býva súčasťou obedového menu – či už ako predjedlo alebo príloha. Stále populárnejšie sú reštaurácie, ktoré si pečú vlastný chlieb a pekárne, ktoré pečú chlebík tradičnou metódou. Mnoho mladých gazdiniek sa vracia k pečeniu chleba doma.

Domáci chlieb zdroj: menucka.sk

Špeciálne druhy

Pri narodení dieťaťa či pri sobáši sa piekol špeciálny chlieb – radostník. Dával sa ako odmena matke za pôrod. Ak pôrod prebiehal s ťažkosťami, bochník sa priložil rodičke na brucho, malo to pôrod uľahčiť. Radostník bol aj súčasťou slávnostnej svadobnej tabule – mladomanželia si chlieb rozdelili a potreli medom, čo malo zabezpečiť, že budú na seba v manželstve dobrí a milí. Zvyšok radostníka sa rozdelil medzi svadobných hostí.

Kračún či kračúnik sa počas vianočných sviatkov piekol najmä vo východnej časti Slovenska. Bol to chlebík či neskôr koláč, zarobený s pramenistou vodou. Niekde sa jedol ešte pred štedrou večerou, niekde ostával na vianočnom stole ako symbol, ktorý mal zabezpečiť dostatok chleba po celý ďalší rok.

Celosvetový fenomén

Chlieb je celosvetový fenomén. I keď nie všade ho poznajú v takej podobe, ako ho jedávame my. Arabi majú svoj chlieb v podobe placky – pity, ktorú plnia mäsom či roznymi druhmi zeleniny. Stále väčšiu popularitu si pita získava aj u nás – ako streetfoodové občerstvenie.

Mexický chlieb – tortillu, nekysnutú kukuričnú placku, tiež podávame plnenú roznymi druhmi mäsa a šalátov či ďalšími náplňami. Pred naplnením sa tortilly potierajú štipľavými omáčkami. Podľa náplne a spôsobu rolovania majú špeciálne názvy – napríklad Tacos je zrolovaná tortilla naplnená mäsom a omáčkou salsa, Quesadilla má syrovú alebo zeleninovú náplň. Enchiladas sú preložené tortilly, naplnené hydinovým mäsom. Neuveríte, ale i týchto je viac druhov – a la Suiza (zapečené s kyslou smotanou), entomatadas (s paradajkami) alebo enfrijoladas (s fazuľovou kašou).

Franúzi sa zas preslávili podlhovastým pečivom z chlebového cesta – bagetami. Tie sú súčasťou nielen francúzskej, ale napríklad i marockej kuchyne. Marokánci však majú citlivé trávenie, preto z bagiet vydlabú striedku a jedia iba kôrku.

Bagetky zdroj: www.pexels.com

Zaujímavý je i islandský chlieb seytt rúgbrauð, chlieb zo žitnej múky pôvodne pripravovaný v horúcej zemi, kde sa varil zahrabaný viac ako 48 hodín. Dnes sa pripravuje v rúre pečením pri veľmi nízkej teplote. Výsledkom je tmavý, takmer čierny chlebík hutnej konzistencie a sladkastej chuti, ktorý neochutnáte nikde inde.

Zdroj hlavného obrázku: https://pixabay.com/

Použité zdroje: 
cas.sk: Alžbeta II. - prečo neochutnala chlieb so soľou
aktualne.atlas.sk: Svetový deň chleba: Desať vecí, ktoré by ste o chlebe mali vedieť
webmagazin.teraz.sk: Univerzálny, no všade iný: Viete, aký chlieb jedia ľudia vo svete?

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
referencie